Lanovkou z Lomnického Štítu do Moravského Lieskového

Niekedy v druhej polovici 90tych rokov za čias čiastočnej privatizácie spoločnosti NAFTA a.s. spoločnosťou Druhá obchodná, a.s., Bratislava som bol zamestnancom jej polovičnej dcéry spoločnosti START AUTOMATION spol. s r.o., ktorá bola poskytovateľom riešení priemyselnej automatizácie pre svoju matku NAFTA a.s. a spoločnosť POZAGAS a.s., tak, ako mnohé dcérske spoločnosti v časoch privatizácie podnikov v prvej polovici 90tych rokov. Po realizácii softvéru pre rekonštrukciu riadiaceho systému a merania a regulácie SNaPS Dambořice a vzdialeného View-Only grafického terminálu pre spoločnosť Pozagas a.s. vytvoreného v prostredí Visual Basic 4.0 a komunikujúceho s „čiernou skrinkou“ riadiaceho systému podzemného zásobníku zemného plynu Láb, časť 4. stavba, dodaného druhou materskou spoločnosťou, ICT Automatisering N.V., sériovou linkou určenou pre pripojenie textového terminálu, som bol rozhodnutý, že toto „perspektívne pracovné uplatnenie“ v novo vznikajúcej a nikdy vlastne nedovzniknutej pobočke vyššie menovanej spoločnosti musím opustiť skôr, ako sa vytratí pridaná hodnota mojich vysokoškolských aktivít a absolventa študijného zamerania, ktoré v tomto období malo pomerne dobré uplatnenie v zmenách technických prostriedkov pre automatizáciu v priemysle vtedajšieho Česko-Slovenska, teda od 1.1.1993 samostatného Česka a samostatného Slovenska, lebo ako vraví pán Klaus: „Slovenská Republika chtěla taky“. Komu to nič nevraví pojem terminál, tak tento spôsob komunikácie bol v 80tych a začiatkom 90tych rokoch bežným spôsobom, ako užívateľ komunikoval so serverovými aplikáciami hosťovanými na serveroch pracujúcich prevažne s operačným systémom UNIX. Ale toľko na úvod stačí, pretože by sme mohli odísť od merita veci tohto článku a to je Lanovka medzi Lomnickým Štítom a Moravským Lieskovým. Boli to časy, keď väčšina aplikácií používala iba textový, či semigrafický režim užívateľského rozhrania založený na alfa-numerických znakoch poskytovaných ASCII tabuľkou. Keby nebolo zatiaľ zrejmé, aký je súvis medzi lanovkou na a radšej aj z Lomnického Štítu a vyššie napísanými riadkami spomínajúcimi aplikácie pre riadenie, tak tu je tá súvislosť. Približne v čase, ktorý som vyššie uvádzal a tak trochu ako prevencia mojich „zajačích úmyslov“ som sa stal dvojnásobným otcom druhej dcéry Niny. Pýtate sa: „Čo ten pohľad na zem z orbitu, či inej vesmírnej sondy, či teleskopu v úvode?“ Nuž patrí sa povedať, že jej príchod na zem nebol vôbec jednoduchý, manželka pri po niekoľkomesačnej snahe otehotnieť a vytúženom tehotenstve absolvovala prerušenie tohto tehotenstva na odporučenie gynekológa, po gynekologickom vyšetrení, s čím sa samozrejme žena niekoľko mesiacov emocionálne vysporadúva, hoci jej pocity samozrejme nepoznám, ale sú veci medzi nebom a zemou, ktoré určite prežívate spoločne so svojimi blízkymi. Po odloženej snahe o tehotenstvo sa je napokon v lete 1997 podarilo znovu otehotnieť a ukončiť ho úspešne pôrodom dcéry Niny. Čože na tom, že po nám po pár týždňoch po absolvovaní RTG vyšetrenia detí ohľadom vývinu panvy oznámil primár RTG oddelenia NSaP Nové Mesto nad Váhom, že Ninku budeme musieť nechať do 6 mesiacov veku nechať ležať predovšetkým na chrbte, lebo tento čas je potrebný na jej zdravý vývoj kĺbov dolných končatín a panvy. Na snímku aj tak nič ako laik ohodnotiť neviete a ani nemôžete, tak túto skutočnosť prijmete a popasujete sa s niekoľkomesačnou snahou dieťaťa o pohybové aktivity ako sed a ľah na brucho. A hľa, keď som spomenul dátum 5.5.1998, tak tu máme „spojitosť čisto náhodnú“, že v čase termínu pôrodu som sa musel bezodkladne zúčastniť rannej pracovnej porady týkajúcej sa plánovaných aktivít polovičnej matky NAFTA a.s ohľadom rekonštrukcie stredísk 3. stavby vtedy podzemného zásobníku Láb (dnes je časť, alebo všetky jeho strediská súčasťou podzemného zásobníku Gajary). Moje problémy s osobným automobilom po otcovi a rozhodnutie zaviesť ju hneď ráno 5.5.1997 na pôrodnícko-gynekologické oddelenie Nemocnice v Trenčíne služobným automobilom, ktorým som mal cestovať na pracovnú poradu a poslať na ňu pre „jej neodkladnosť“ iba dnes bývalého kolegu svojim súkromným automobilom som napriek hrozbe „skrátenia o hlavu“ vtedajšou ekonómkou prežil a úspešne som napriek „zdravým rozumom“ hovoriacej úvahe zostať v Trenčíne, počúvol odporučenie manželky, nech idem na to pracovné stretnutie, že potom ich prídem pozrieť. Čuduj sa človeče, životne dôležitá persóna spoločnosti NAFTA a.s. a vidí sa mi, že aj vtedajšej NAFTA Trade sa nemohla zúčastniť a prejednali sme vlastne iba vnútrofiremné záležitosti týchto pripravovaných prác, ktoré mimochodom zostali iba vo fáze projektov bez ich realizácie v 90tych rokoch. Dcéra sa po 6. mesiaci svojho veku mohla po ďalšej RTG kontrole pohybovať bez fixačnej podložky chrbta, brániacej jej sadnutiu. Naučiť ju život pozemšťana však týmto nekončil, v jej predškolskom veku bolo nesmierne obtiažne nájsť potraviny, ktoré by sama uznala za chutné a vhodné zjesť v množstve primeranom jej veku a tak sme hľadali, presviedčali, ponúkali, v prípade, že sa krátil náš čas, tak i pokarhali. Žiadne iné vyšetrenia sme však na absenciu nejakých alergie na potraviny nami, či detským lekárom s Ninou neabsolvovali. Ale šup späť na Lomnický štít, po nejakých rokoch počas dovolenky na Liptove som navrhol dcéram, že by sme mohli pozrieť na Lomnický Štít, že ani ja sám som osobne na ňom nebol, hoci poznám jedného pána, o ktorom sme vraveli, že či nám nesie nejaký sneh z Tatier, keď sa ukázal v 80tych rokoch na malej zjazdovke doma v Moravskom Lieskovom, nakoľko pracoval na tejto meteorologickej stanici. Aj keď asi dodnes neviem ako sa nazývala jeho pracovná pozícia v oblasti údržby slaboprúdych elektrických zariadení tejto meteorologickej stanice, dôležité je, že ďalším jeho humorným privítaním na miestnej zjazdovke bola otázka, kedy tú lanovku potiahnu z Lomnického štítu až na kopec Ostrý vrch nad obcou Moravské Lieskové. A keď som už pri lyžovaní, tak vzhľadom na fakt, že táto lokálna zjazdovka je už minulosťou a ja som sa snažil moju záľubu v lyžovaní nechať objaviť aj dcéram a neskôr aj synovi, snažili sme sa doma aj v rokoch chudobných na sneh na Považí, nájsť rodinne prijateľný kompromis cena-možnosti pre lyžovačku v iných častiach Slovenska, napriek tuhému marketingu z Álp šírenému aj ústami mojich príbuzných, priateľov, či kolegov a známych. Je možné, že pohybové aktivity som považoval za potrebné aj v kontexte raného detstva dcéry Niny, nakoľko lekárske zákazy a obmedzenia jej pohybových aktivít v nej zostali ešte zopár rokov, veď ešte vo veku 3-4 rokov sa nás pri prechádzkach po okolitých kopcoch obce bežne spýtala: „Môžem utekať?“, skôr ako sa rozbehla za staršou sestrou, či našim domácim psom, ktorého sme brávali často s nami. Poďme ale radšej späť na ten Lomnický Štít, je to pre Ninu trochu bližšie ku hviezdam, veď vo veku jej 6 rokov som sa v čase istých vypätých pracovných aktivít súvisiacich s vyššie menovanou matkou môjho vtedajšieho zamestnávateľa dostal do situácie, kedy ma jej opakované odmietanie spolupráce s nami počas domácich školských aktivít prinútili k návšteve detského psychológa, ktorý ma vystrojil k nejakému pánovi zaoberajúcemu sa ľudovým liečiteľstvom na Záhorí. To sa mi hneď pripomenutý čas jej narodenia, na čo som mojej manželke povedal, že na Záhorie určite nie a niekoho zaoberajúceho sa alternatívnou medicínou, či ľudovým liečiteľstvom,  som hľadal na Považí. Po nejakom čase a zopár návštevách dostala nejaké minerály rakúskej výroby a vitamíny od spoločnosti Walmark nazvané Marťankovia. Časom uznala, že bude asi lepšie prijať nami ponúkanú spoluprácu na domácich úlohách a naše pripomínanie času pre jej školské aktivity. Tento čas prekryly tiež zážitky ďalších detských rokov oboch dcér aj ďalšieho syna, či mnou prijaté žiadosti dnes už nebohého bývalého konateľa vyššie spomínanej spoločnosti, ponúknuť kontinuitu niektorých prác po jej reštrukturalizácii oboma vlastníkmi v podobe mojich súkromných podnikateľských aktivít v oblasti priemyselného softvéru, na ktoré sme doma pristúpili za predpokladu, že budeme vedieť do činnosti firmy zapojiť aj obe dorastajúce dcéry. Čuduj sa svete, tento môj postoj, ktorý som považoval za genézu prijatia žiadosti o moje súkromné živnostenské a následne firemné aktivity v roku 2006, sa stretol s nevôľou iných zainteresovaných, ktorí mi dávali najavo, že tých Podhradských je v tej firmičke akosi priveľa. Naveľa, čo čert nechcel, akosi som precenil jej mentálne sily na prelome základnej a strednej školy, hoci vzhľadom na jej postoje v ranom detstve som mal dojem, že je povahovo silnejšia ako jej staršia dcéra. Verte, či neverte, boli za tým aj v tomto čase snahy o dodržanie „môjho sľubu“ ohľadom softvérových riešení 24 x 7, v tomto prípade v plynárenstve na susednej Morave. A tak sa nám stalo, že nám Ninka v čase finančne viac ako mizerného obchodu, ktorý však viac menej realizoval v rokoch 2013-2014 základné podnikateľské princípy spoločnosti APPLIFOX pre týchto zákazníkov prisľúbené mojou osobou ešte v roku 2007, skončila v pyžame s paplónom po, pre mňa dodnes neobjasnenom ,“pristátí“ pod oknom svojej izby na 6. poschodí. Nuž a od čias peripetií inštalácie prvej z upgradovaných aplikácií tejto finančne totálne stratovej dvojice obchodných zmlúv som otcom už iba dvoch detí. Naviac sa zdá, že dnes už pán blížiaci sa k dôchodkovému veku, ktorý ma v čase jej príchodu na svet presviedčal o neodkladnosti mojej prítomnosti na pracovnej porade na Záhorí, je asi už úplne iný človek, vzhľadom na to, že ani jeho prítomnosť na jej pohrebe mu nebránila činiť kroky v podnikateľskej oblasti spolupráce spoločnosti APPLIFOX ako štatutárneho zástupcu nasledovníka systémového integrátora pre plynárenstvo na Morave, spoločnosti Art-Ex, ktorá sa v rokoch 2013-2016 pokúšala o prevzatie, resp. likvidáciu spoločnosti APPLIFOX, napriek tomu, že sa sprostredkovane stretal s jej marketingovým pôsobením v spoločnosti APPLIFOX od jej vzniku v roku 2007. Takže platí, ak sa toto dievča dnes na nás díva zhora, tak súčasné logo spoločnosti APPLIFOX … life is still present on the Earth spolu so záberom planéty Zem sondou Voyager-1 sú otázkou typu: „Stlačím to tlačidlo?“ pre všetkých, ktorí sa zahrávajú so zajtrajškami detí. Dovoľte teda záverom článku lanovkou z Lomnického Štítu do Moravského Lieskového, ktorou sa Nina už asi neodvezie ani v prípade, že by sa nám ostatným takáto možnosť ponúkala jedno varovanie z čias Holokaustu počas 2. svetovej vojny ako obdobia raného detstva mojich rodičov, že čo sa stalo židom v holokauste, sa dnes môže stať kedykoľvek komukoľvek.