Kde sa vzala, tam sa vzala, jedného dňa tu bola.

Kto? alebo radšej čo? Predsa moja kreditná karta.
Písala sa prvá polovica minulej dekády 21. storočia, presnejšie obdobie, po viacerých odvrátených snahách o opustenie spoločnosti START Automation s.r.o. a niektorých jej úspechoch sa v tomto období udiali dodania zariadení a prác, ktoré boli riadne dodané a prevádzkované, avšak z dôvodov mne nie presne známych nezaplatené, takže sa cash-flow vyššie menovanej spoločnosti dostalo do pásma, keď bolo potrebné triediť jednotlivé výdavky a prišlo aj na mzdy. V tomto čase som bol jedinou zárobkovo činnou osobou mojej rodiny, takže som chtiac-nechtiac bol postavený pred otázku požiadať o úver v pobočke banky, v ktorej som mal vedený bežný účet, alebo siahnuť na úspory (od tohto nás dodnes každá banka odhovára a nebolo to inak ani v tomto období), resp. požiadať o vydanie kreditnej karty s tým, že budem dúfať, aby deklarované oneskorenie mzdy bolo dodržané, aby som aj tak nemusel prejsť na možnosť číslo 1, či 2. Tento scénar sa v tomto období opakoval niekoľko krát a tak som nakoniec požiadal o vydanie kreditnej karty, nebolo to však v dovtedy využívanej banke (tá mi kreditnú kartu napriek solídnemu príjmu vydať odmietla) ale v konkurenčnej banke sídliacej v tomto prípade na druhej strane námestia Slobody v Novom Meste nad Váhom. Kreditnú kartu nevydávali vtedy na počkanie (to vlastne ani dnes, iba debetnú dostaneme hneď) a tak o pár dní či týždeň som si prišiel do tejto pobočky vyzdvihnúť kreditnú kartu. Moje finančné prekrytie posunu výplaty mzdy vyriešila, avšak bolo potrebné vzhľadom na jej úverový rámec a marketingové praktiky jej vydavateľa naučiť sa s patrične nastavenými „filtrami“ pre tieto praktiky byť jej vlastníkom. Teda aspoň som si to myslel. Dnes s odstupom rokov už držiteľom kreditnej karty nie som a tak môžem zodpovedne povedať, že napriek rôznym exaktným vedeckým metódam výpočtu filtrov pre oblasť rádioelektroniky s transformáciou pána Fouriera, či oblasť riadiacich systémov s transformáciou pána Laplace, som sa pasoval s marketingovými praktikami ako otriasť voľné prostriedky z držiteľov kreditných kariet a z času na čas kreditná karta skôr vlastnila mňa i moju rodinu. Čo si v týchto nekontrolovaných chvíľach moja kreditná karta navymýšľala a ja som zaplatil, radšej uvádzať nebudem. Ak ma takéto jej „vyvádzanie“ primälo k úvahám o jej vrátení, zase niekoľko týždňov „poslúchala“ až pokým som túto myšlienku na jej vrátenie nezabudol a verte, že dôvodov prečo sa nedostať do pobočky banky jej vydavateľa si vedela vymyslieť a uviesť do môjho života, že ani scenárista by sa nemal za čo hanbiť. Či však chcela, či nechcela, v súčasnosti prišlo aj na ňu, pretože ak to ešte neevidujete, tak úverový rámec kreditnej karty zvyšuje celkovú úverovú zaťaženosť jej vlastníka a to je pre mňa v súčasnosti viac ako nevhodné. Aby som ešte vedel dcére prispieť aspoň na stravu a vreckové (je toho času študentkou 3. ročníka vysokej školy) a synovi na výdavky žiaka 1. stupňa ZŠ, tak pri súčasnom príjme 0,0 EUR v hrubom aj čistom potrebujem poriadne pouvažovať na čo použijem ešte pár zostávajúcich Euro, odložených z časov rokov, kedy som dokázal odložiť aj nejaké úspory. Takže milý čitateľ týchto riadkov, ak Ti ich obsah niečo známe pripomína tak vedz, že určite tak ako si vyžil v čase keď si klientom žiadneho vydavateľa kreditných kariet nebol, určite vyžiješ opäť aj bez nej. Či sa napriek tichému „ešte vydrž pri tej snahe o autorské práva“ z otcovej strany ohľadom duševného vlastníctva spoločnosti APPLIFOX nedostanem k dedovmu „…ci hrob“, keď už sa to vydržať fakt nedá zistím už zanedlho.

* Váženú spoločnosť Tatrabanka a.s. si dovoľujem požiadať o zhovievavosť s použitím obrázku kreditnej karty z jej internetovej stránky bez jej súhlasu, avšak tú svoju som medzitým už odovzdal v najbližšej pobočke v Novom Meste nad Váhom a tak jej fotografiu, či sken už spraviť nemôžem.