T.M.R. alias Ideš ty alebo idem ja?

Jedného dňa som v rámci požiadaviek nemenovaného obchodného klienta a čiastočne aj spolumajiteľa môjho bývalého zamestnávateľa nechal pracovať pánov zo svojho „software house“ na jednej nadštandardnej 100% užvateľskej funkcionalite SCADA systému prevádzkovaného u tohto bližšie nemenovaného klienta. Skrátený názov prefixu funkcií a dátových štruktúr obsahoval tri písmená: T, M a R. programátorsky TMRNázovFunkcie, alebo TMRNázovPremennej. Softvérový nástroj použitého SCADA podporoval iba procedurálne programovanie, zato bohato podporoval v predchádzajúcich desaťročiach letiacu „kustomizáciu“. Od týchto čias prešlo snáď 14-15 rokov, medzitým som v rámci právneho subjektu spravujúceho know-how podobných softvérových riešení v rámci „marketingových“ aktivít zobral do oblasti Nízkych Tatier manželku a deti a v tých časoch sa mi nás všetkých podarilo vtedy ešte novou Doppelmayr sedačkou, „socialistickou“ POMA sedačkou a následne pešo dostať z Jasnej na Chopok. To bolo v roku 2011. V tom čase tu ešte nestála žiadna z kabínkových lanoviek budovaných následne v rámci aktivít verejnosti známych ako „Tatry Mountain Resorts“. Následne som sa v rámci snahy dobehnúť roky programovania a prevádzkovania softvérových riešení 24×7, ktoré deti čakali na mňa doma  (niežeby som bol do práce celý ponorený 24 hodín denne, ale vraj to je v záujme ďalších plánovaných prác), snažil spolu so synom im vynahradiť tento čas a tak sme boli sporadickými pozorovateľmi budovania nových zjazdoviek a lanoviek v oblasti Chopku pri občasnej letnej či zimnej návšteve tejto lokality. Medzitým som sa z garanta dodávaných softvérových riešení pre oblasť priemyselnej automatizácie stal vymáhateľom nedovoleného používania firemného know-how, otcom už iba dvoch detí a najväčším veriteľom firmy, o ktorej v momente môjho verejného prejavu vlastníckeho vzťahu k tomuto subjektu ako rodinnej firmičke, som musel v roku 2015-2016 čeliť snahe o jej uvedenie do konkurzu. V tomto prípade však nešlo o žiaden konkurz na hereckú rolu, resp. iné umelecké angažovanie sa. V prípade, že máte podobnú skúsenosť s Vašim právnym subjektom, bude mi potešením, ak mi dáte o podobnej situácii vedieť. Po tejto situácii som synovi povedal, že do Jasnej už určite nebudeme môcť zájsť. Avšak z času na čas je potrebné trochu nechať oddýchnuť domácnosť od nás a opačne, tak sa stalo, že som si 25.8.2017 z Jasnej Záhradky vyšliapal na Chopok. Zdolávajúc posledné výškové metre po kamennom turistickom chodníku pozerám a premýšľam na okamih, či nemám z nedostatku kyslíku, či tekutín fatamorgánu. Vedľa novej budovy vrcholovej stanice kabínových lanoviek vidím odliatok malého draka. Zdá sa Vám zvláštne, že sa tomu čudujem? Tak uvádzam nasledovné. Po prvé, nie sme doma žiadni nadšenci nemenovaného predajcu sortimentu hračiek s logom Draka. V čase, keď som premýšľal ako večer spríjemniť synovi čas ísť spať, mi prišla na myseľ spomienka zo 70tych a 80tych rokov 20teho storočia, keď sa na počesť pána Hollého, amatérskeho pisateľa dramatických hier, poriadala v obci Moravské Lieskové prehliadka amatérskych hereckých súborov. Tak sme začali spolu večer debatiť za postavičky zopár plyšových zvieratiek a predovšetkým dvoch máňušiek draka a psa. Dostali umelecké mená drak Smejo a pes Dunčo. Od leta roku 2014 nám sporadicky robia aj bez svojej máňuškovej podoby spoločnosť pri niektorých satirických komentároch nášho Slovenského diania. Tak napríklad sme z draka Smeja spravili obyvateľa obce Moravské Lieskové, zatiaľ síce nie oficiálneho, ako predchádzajúci prezident Slovenskej Republiky, ale aj to snáď časom napravíme. Akú-takú jaskyňu nad dedinou pre neho máme, takže skromný príbytok u nás má. Sem-tam mu dokonca zoženieme aj nejakú princeznú na raňajky, ale obvykle zdvorilo odmietne a radšej neraňajkuje. Tak teraz je snáď už moje prekvapenie z draka na Chopku zrejmé a čo je nemenej dôležité, synovi som musel povedať, že to tu vypadá, veď usúďte sami, že drak na Chopku, je drak bezdomovec. Nemá naokolo žiadnej jaskyne a o zime ako bola tá 2016-2017 už ani nehovorím. Neviem, neviem, čo sa bude diať vo chvíli, keď sa až na vrchol Chopku vlastnými nohami dostane nejaký náruživý ochranca zo „Slobody zvierat“, či nejakého podobného spolku. Vyššie uvedené riadky súvislostí sveta IT s realitou Slovenska a paralely môjho súkromia s iným okolitým dianím ale nič nemenia na tom, že zdieľam radosť zo všetkými, ktorí plesali nad návratom lyžiarskeho svetového pohára po zopár desaťročiach do tejto doliny a držím palce mladým lyžiarom, aby mohli čo naviac využívať na tréning aj domáce prostredie s domácim publikom. V tomto prípade sa mi síce málinko zacnie pri spomienkach usporiadateľa pretekov v Jasnej v 80tych rokoch, keď si spomeniem, ako sme za mojich detských čias budovali malú „kotvu“ v doline Moravského Lieskového, avšak 90te roky už neprežila. Čo by na takýto článok hovorili páni ako Carl Sagan s jeho drakmi, či jeho český kolega pán Jiří Grygar s oknami do vesmíru? Toho prvého sa už neopýtam. Ten druhý, ak by ho snáď niekedy čítal, napriek tomu, že v ňom nič intergalaktické nenájde, bolo by pre značku Applifox určite nesmiernou poctou.

Z Penziónu Stodolisko Habovka
Ing. Radovan Podhradský

P.S. Dvere, ba dokonca i okno na 6. poschodí mám dnes 26.8. 2017 už zatvorené.
 
Toto je iba pracovná verzia článku T.M.R., takže ju prosím takto aj berte. Pokračovanie onedlho, takpovediac ASAP.
 
Vysvetlivky:
SCADA – Supervisory Control And Data Acqusition, informačný systém pre zber údajov a dispečerské riadenie,
POMA – francúzsky výrobca lanoviek, ktorých licencia sa vyrábala pod značkou Tatrapoma v bývalom Československu,
ASAP – As Soon As Possible, z angličtiny, čo najskôr